<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
\u201eV ka\u017edej epoche treba nanovo sa usilova\u0165 o to, aby sa trad\u00edcia vytrhla konformizmu, ktor\u00fd ju u\u017e u\u017e prem\u00f4\u017ee (…) Len ten historik bude ma\u0165 dar rozd\u00facha\u0165 v minulosti iskru n\u00e1deje, ktor\u00fd je pevne presved\u010den\u00fd o tom, \u017ee ani m\u0155tvi nebud\u00fa v bezpe\u010d\u00ed pred nepriate\u013eom, ak zv\u00ed\u0165az\u00ed.\u201c <\/p>\n\n\n\n \u201eJednou z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch v\u00fdziev pre kritick\u00fd, pokrokov\u00fd, emancipovan\u00fd z\u00e1padoeur\u00f3psky subjekt<\/em> (\u2026) je vedie\u0165, kedy sklapn\u00fa\u0165 a \u010daka\u0165. Nie v mene kult\u00farneho relativizmu alebo politickej<\/em> pasivity, ale v mene ka\u017edodennej etiky po\u010d\u00favania. M\u00e1m na mysli v\u0161etky tie situ\u00e1cie, v ktor\u00fdch ak\u00fdko\u013evek pokus o otvoren\u00fd kritick\u00fd dial\u00f3g znamenal \u2013 alebo by znamenal \u2013 stratu \u010dasu, energie, pot a slzy pre v\u0161etk\u00fdch z\u00fa\u010dastnen\u00fdch.\u201c <\/p>\n\n\n\n Moje v\u00e1hanie, \u010di nap\u00edsa\u0165 reakciu na text Michala Novotn\u00e9ho Nikdo nepom\u016f\u017ee nikomu<\/em> (Blog CVJ, 5. 12. 2025) osciluje medzi t\u00fdmito dvomi cit\u00e1tmi mojich ob\u013e\u00faben\u00fdch autorov. Medzi nutkan\u00edm br\u00e1ni\u0165 kritiku ako \u201evytrh\u00e1vanie trad\u00edcie z konformizmu\u201c, do ktor\u00e9ho upad\u00e1, a pragmatick\u00fdm \u201esklapni, \u010dakaj a \u0161etri sily\u201c. Z okraja semiperif\u00e9rie \u201ecivilizovan\u00e9ho sveta\u201c m\u00e1m v\u0161ak ten luxus m\u00f4c\u0165 odignorova\u0165 dilemy pokrokov\u00e9ho z\u00e1padoeur\u00f3pskeho subjektu a pritaka\u0165 potu a slz\u00e1m v\u0161etk\u00fdch z\u00fa\u010dastnen\u00fdch. Z\u00e1rove\u0148 \u2013 ako kriti\u010dka obvi\u0148ovan\u00e1 z toho, \u017ee som \u201epr\u00edli\u0161 \u013eavicov\u00e1\u201c, \u201epr\u00edli\u0161 radik\u00e1lna\u201c, \u201emor\u00e1lne elit\u00e1rska\u201c a \u201e pr\u00edli\u0161 m\u00e1lo miluj\u00faca umenie\u201c \u2013, sa nemus\u00edm ob\u00e1va\u0165, \u017ee si t\u00fdm zatvor\u00edm \u010fal\u0161ie dvere: u\u017e sa d\u00e1vno stalo. Potlach ritu\u00e1ly, umeleck\u00fa kritiku nevyn\u00edmaj\u00fac, nakoniec nikdy nikoho a ni\u010d ne\u0161etrili a v tom opulentnom plytvan\u00ed energiou a zdrojmi je okrem instantnej opojnosti aj ist\u00e1 forma z\u00edskania kontroly nad kr\u00edzami, ktor\u00e9 nevyhnutne pr\u00eddu, ak nie rovno ich akceler\u00e1cia. To\u013eko k mojej pozicionalite.<\/p>\n\n\n\n Rozporova\u0165 text, ktor\u00fd tvrd\u00ed, \u017ee by sme k sebe na poli umeleckej kritiky a umenia v\u0161eobecne mali by\u0165 viac spolupatri\u010dn\u00ed, je ako strie\u013ea\u0165 si do vlastnej nohy (k potu a slz\u00e1m som pr\u00e1ve pridala krv, vlastn\u00fa). Michal Novotn\u00fd v texte pomen\u00fava fragmentariz\u00e1ciu \u010deskej v\u00fdtvarnej sc\u00e9ny, ktor\u00e1 vedie k jej vn\u00fatorn\u00e9mu oslabeniu, a p\u00fdta sa, \u010di je tento stav odrazom akejsi ve\u010dne nespokojnej \u201e\u010deskej n\u00e1tury\u201c alebo produktom permanentn\u00e9ho s\u00fa\u0165a\u017eenia o limitovan\u00e9 zdroje (t\u00fato, z m\u00f4jho poh\u013eadu ove\u013ea zauj\u00edmavej\u0161iu l\u00edniu v\u0161ak nech\u00e1va nerozpracovan\u00fa). Kritika v tomto konkuren\u010dnom boji zohr\u00e1va \u00falohu vyt\u00fd\u010denia terit\u00f3ri\u00ed a oberania konkurencie o symbolick\u00fd kapit\u00e1l. Michal Novotn\u00fd ozna\u010duje negat\u00edvnu kritiku za prekonan\u00fd koncept a zd\u00f4raz\u0148uje jej pedagogick\u00fa (vysvet\u013eovaciu) a afirmat\u00edvnu funkciu. V kone\u010dnom d\u00f4sledku tak ohlasuje smr\u0165 kritiky a jej nahradenie kur\u00e1torsk\u00fdmi, pedagogick\u00fdmi \u010di PR textami (ktor\u00e9, samozrejme, plnia d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu a nie je moj\u00edm z\u00e1merom ich nijako zhadzova\u0165).<\/p>\n\n\n\n Svoju reakciu zameriam na tieto dve \u00fastredn\u00e9 l\u00ednie textu Michala Novotn\u00e9ho \u2013 apel na spolupr\u00e1cu namiesto kritiky a predstavu smrti kritiky. Autorom uveden\u00e9ho v\u00fdroku nie je Bourdieu, ale franc\u00fazsky spisovate\u013e a moralista Fran\u00e7ois de La Rochefoucauld, v\u00fdrok v origin\u00e1li znie: \u201ePokrytectvo je chv\u00e1la, ktor\u00fa vzd\u00e1va necnos\u0165 cnosti.\u201c (Maximes, R\u00e9flexions ou Sentences et Maximes morales<\/em>, 1665). Bourdieu na tento v\u00fdrok skuto\u010dne odkazuje na viacer\u00fdch miestach vo svojich textoch, ale v celkom inom v\u00fdzname, ako navrhuje Novotn\u00fd. Pre Pierra Bourdieua (N\u00e1\u010drt te\u00f3rie praxe<\/em> \/ Esquisse d’une th\u00e9orie de la pratique<\/em>, 1972) nie je pokrytectvo n\u00e1strojom, ako si spr\u00edjemni\u0165 \u010di u\u013eah\u010di\u0165 \u0165a\u017ek\u00fd \u017eivot pretv\u00e1rkou, ako ke\u010f sa na n\u00e1s obsluha falo\u0161ne usmieva namiesto \u00faprimn\u00e9ho mra\u010denia sa. Pokrytectvo je sp\u00f4sob, ak\u00fdm sa legitimizuje moc, ke\u010f necnosti, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00fdchodiskom jej reprodukcie (napr. nerovnos\u0165) r\u00e1mcuje ako cnosti (talent, sna\u017eivos\u0165). Ak napr\u00edklad \u0161tatisticky dosahuj\u00fa deti z ekonomicky zabezpe\u010den\u00fdch rod\u00edn lep\u0161ie vzdelanie ako deti z chudobn\u00fdch rod\u00edn, vysvetl\u00ed sa to ako d\u00f4sledok ich talentu, sna\u017eivosti, \u010di sebadiscipl\u00edny, namiesto priznania syst\u00e9mov\u00fdch nerovnost\u00ed, ako s\u00fa lep\u0161ie podmienky na \u0161t\u00fadium, mo\u017enos\u0165 cestova\u0165, zabezpe\u010den\u00e9 b\u00fdvanie, oslobodenie od nutnosti pracova\u0165 popri \u0161t\u00fadiu alebo namiesto \u0161t\u00fadia a pod. Vz\u0165ahy nadvl\u00e1dy a vykoris\u0165ovania s\u00fa eufemizovan\u00e9 <\/em>skrz pokryteck\u00e9 projekcie cnost\u00ed a t\u00fdmto sp\u00f4sobom legitimizovan\u00e9 ako \u201eprirodzen\u00e9\u201c \u010di \u201espravodliv\u00e9\u201c, \u201edan\u00e9\u201c, \u201enenapadnute\u013en\u00e9\u201c a pod. Pokrytectvo je teda z\u00e1rove\u0148 strat\u00e9gia, ktorou sa moc sna\u017e\u00ed predch\u00e1dza\u0165 svojej vlastnej kritike. Michal Novotn\u00fd je s\u00e1m kur\u00e1torom N\u00e1rodnej gal\u00e9rie Praha a v texte explicitne zmie\u0148uje iba ve\u013ek\u00fdch hr\u00e1\u010dov: N\u00e1rodn\u00ed galerie, GHMP, Rudolfinum, Kunsthalle Praha, Museum Kampa, DOX, Meetfactory. Ot\u00e1zkou pre m\u0148a zost\u00e1va, na koho sa vlastne vz\u0165ahuje \u201emy\u201c v pon\u00edman\u00ed Michala Novotn\u00e9ho. Z textu mi nie je jasn\u00e9, \u010di je jeho n\u00e1vrhom vytvorenie ak\u00e9hosi paktu o ne\u00fato\u010den\u00ed medzi najvplyvnej\u0161\u00edmi hr\u00e1\u010dmi alebo m\u00e1 jeho v\u00fdzva v\u0161eobecn\u00fa platnos\u0165. Kam sa v\u0161ak potom z jeho anal\u00fdzy podeli stredn\u00e9 a men\u0161ie in\u0161tit\u00facie v regi\u00f3noch, nez\u00e1visl\u00e9 centr\u00e1 \u010di reflexia vydavate\u013eskej \u010dinnosti? Akt\u00e9rstvo mimo kartelu najsilnej\u0161\u00edch hr\u00e1\u010dov je konfrontovan\u00e9 s celkom in\u00fdmi dynamikami a m\u00e1 in\u00e9 potreby. Ak je teraz vyz\u00fdvan\u00e9 k solidarite a zhovievavosti s najsilnej\u0161\u00edmi, kto zaru\u010d\u00ed, \u017ee to bude recipro\u010dn\u00e9?<\/p>\n\n\n\n Na spom\u00ednan\u00fa imuniz\u00e1ciu pred kritikou vyu\u017e\u00edva v texte Michal Novotn\u00fd pr\u00e1ve kombinovan\u00fa projekciu cnost\u00ed a necnost\u00ed:<\/p>\n\n\n\n (Negat\u00edvnu) umeleck\u00fa kritiku delegitimizuje ako prekonan\u00fd n\u00e1stroj a prejav n\u00e1\u0161ho kult\u00farneho zaost\u00e1vania \u2013 s odvolan\u00edm sa na \u010falej nevysvetlen\u00fd a nepodlo\u017een\u00fd argument, \u017ee \u201evo Franc\u00fazsku, podobne ako i v celej z\u00e1padnej umeleckej prev\u00e1dzke, cielen\u00e1 negat\u00edvna kritika u\u017e d\u00e1vno v\u00f4bec neexistuje\u201c. Nazna\u010duje teda ak\u00fdsi nezvratn\u00fd historick\u00fd pohyb, v ktorom je negat\u00edvna kritika prekonan\u00e1 a opusten\u00e1. To, \u017ee sa tak u n\u00e1s e\u0161te nestalo, m\u00e1 by\u0165 d\u00f4kazom n\u00e1\u0161ho zaost\u00e1vania za Z\u00e1padom. V \u010dom konkr\u00e9tne je v\u0161ak tak\u00e1to kritika lep\u0161ia? Ak m\u00e1 by\u0165 vy\u00fasten\u00edm tohto historick\u00e9ho pohybu, \u017ee sa \u201ep\u00ed\u0161e len o tom dobrom, o tom zlom sa maxim\u00e1lne ml\u010d\u00ed\u201c, kto bude z takto nastaven\u00e9ho syst\u00e9mu profitova\u0165?<\/p>\n\n\n\n Michal Novotn\u00fd \u010falej uva\u017euje o tom, \u010di je kritickos\u0165, vz\u00e1jomn\u00e9 podr\u00e1\u017eanie si n\u00f4h a apri\u00f3rna ned\u00f4vera ku v\u0161etk\u00e9mu \u0161pecifick\u00fdm rysom \u010deskej spolo\u010dnosti. \u201eSpolo\u010dnos\u0165 smej\u00facich sa be\u0161ti\u00ed\u201c, kde sa \u201eak\u00e1ko\u013evek moc st\u00e1va okam\u017eite ter\u010dom \u00fatoku\u201c, stavia do protikladu k vyspel\u00fdm spolo\u010dnostiam, ktor\u00e9 na svoje fungovanie potrebuj\u00fa pr\u00e1ve \u201evysok\u00fa \u00farove\u0148 re\u0161pektu k poz\u00edci\u00e1m autority, ktor\u00e9 konfliktom sk\u00f4r predch\u00e1dzaj\u00fa, ako by ich podnecovali\u201c. Aj v\u010faka kritike participat\u00edvnych, komunitn\u00fdch, dialogick\u00fdch, kolaborat\u00edvnych projektov vieme, \u017ee spolupr\u00e1ca nie je ani n\u00e1hodou nevinn\u00e1. Odmietanie kritiky pod z\u00e1mienkou ne\u0161tiepenia \u010di boja proti extern\u00e9mu \u201ev\u00e4\u010d\u0161iemu zlu\u201c (\u201ebu\u010fme radi*y, \u017ee m\u00f4\u017eeme tvori\u0165, m\u00f4\u017ee pr\u00eds\u0165 hor\u0161ia doba, kritika poskytuje argumenty protistrane\u201c) m\u00f4\u017ee by\u0165 formou syst\u00e9mov\u00e9ho n\u00e1silia. Toto n\u00e1silie s\u00edce m\u00f4\u017ee by\u0165 r\u00e1mcovan\u00e9 ako do\u010dasn\u00fd v\u00fdnimo\u010dn\u00fd stav, v skuto\u010dnosti je v\u0161ak len potvrden\u00edm mocensk\u00fdch vzorcov, ktor\u00e9 platili pred v\u00fdnimo\u010dn\u00fdm stavom, a jeho cie\u013eom je zabezpe\u010di\u0165, aby platili aj po \u0148om.<\/p>\n\n\n\n Ako v texte Precari-us<\/em> poukazuje Angela Mitropoulos (odvol\u00e1vaj\u00fac sa na Ellen Rooney), aj pluralizmus je formou konformizmu: \u201e(…) hoci umo\u017e\u0148uje rozmanitos\u0165 obsahu, konflikty t\u00fdkaj\u00face sa form\u00e1lnych postupov, ktor\u00e9 riadia interakciu, s\u00fa tabu, rovnako ako moc t\u00fdch, v ktor\u00fdch mene a v ktor\u00fdch z\u00e1ujme s\u00fa tieto pravidl\u00e1 interakcie vytvoren\u00e9. \u010casto to vypl\u00fdva z toho, \u017ee postupy ustanoven\u00e9 pre interakciu a prezent\u00e1ciu akejko\u013evek v\u00fdslednej \u201ajednoty\u2018 s\u00fa takou samozrejmos\u0165ou, \u017ee unikaj\u00fa pozornosti. T\u00ed a tie, ktor\u00ed s nimi maj\u00fa probl\u00e9m, s\u00fa preto \u010dasto pova\u017eovan\u00ed za zdroj konfliktu, ak nie za architektov fat\u00e1lnej roztrie\u0161tenosti tried.\u201c<\/p>\n\n\n\n Nie je ot\u00e1zka \u00fanosnej miery negativity kritiky nakoniec zbyto\u010dn\u00e1 a zav\u00e1dzaj\u00faca pozornos\u0165 nespr\u00e1vnym smerom? Ak na kult\u00farnej sc\u00e9ne za\u017e\u00edvame neprajnos\u0165 a nevra\u017eivos\u0165, nie je to sk\u00f4r d\u00f4sledok podmienok, v ktor\u00fdch tvor\u00edme, in\u0161talujeme, p\u00ed\u0161eme, a permanentnej s\u00fa\u0165a\u017eivosti v prostred\u00ed limitovan\u00fdch zdrojov, ne\u017e kritick\u00fdch textov, ktor\u00e9 cirkuluj\u00fa vo ve\u013emi \u00fazkych skupin\u00e1ch \u010ditate\u013estva? Apri\u00f3rne odmietanie negativity (p\u00edsa\u0165 v dobrom, alebo nanajv\u00fd\u0161 ml\u010da\u0165) je v\u00fdrazom zneistenia, ktor\u00e9 v umen\u00ed a kult\u00fare poci\u0165ujeme v\u0161etci a v\u0161etky, hoci jeho d\u00f4sledky n\u00e1s zasahuj\u00fa v rozli\u010dnej miere. Negat\u00edvne recenzie n\u00e1s v\u0161ak do tohto bodu nepriviedli. Ivana Rumanov\u00e1\u00a0je kulturn\u00ed kriti\u010dka, antropolo\u017eka a pracovnice. Vystudovala kulturn\u00ed antropologii na FF UK v\u00a0Praze a\u00a0obor Kulturn\u00ed projekty ve ve\u0159ejn\u00e9m prostoru na pa\u0159\u00ed\u017esk\u00e9 Universit\u00e9 Paris 1 Panth\u00e9on-Sorbonne. Pracovala jako kur\u00e1torka v Nov\u00e9 synagoze v \u017dilin\u011b a byla \u010dlenkou redak\u010dn\u00ed rady \u010dasopis\u016f Kapit\u00e1l a 3\/4. V minulosti kur\u00e1torsky p\u0159ipravila n\u011bkolik samostatn\u00fdch v\u00fdstav, v sou\u010dasnosti ji v\u00edce zaj\u00edm\u00e1 zkoum\u00e1n\u00ed kolektivn\u00edch postup\u016f, diskurzivn\u00edch ud\u00e1lost\u00ed a projekt\u016f zalo\u017een\u00fdch na v\u00fdzkumu. V roce 2024 spole\u010dn\u011b s dal\u0161\u00edmi akt\u00e9ry iniciovala vznik platformy Otvoren\u00e1 kult\u00fara!, byla \u010dlenkou v\u00fdboru Kult\u00farneho \u0161trajku a je p\u0159edsedkyn\u00ed Kult\u00farnych odborov. V sou\u010dasn\u00e9 dob\u011b p\u016fsob\u00ed jako v\u011bdeck\u00e1 pracovnice na Fakult\u011b v\u00fdtvarn\u00fdch um\u011bn\u00ed v Brn\u011b.<\/em> \u201eV ka\u017edej epoche treba nanovo sa usilova\u0165 o to, aby sa trad\u00edcia vytrhla konformizmu, ktor\u00fd ju u\u017e u\u017e prem\u00f4\u017ee (…) Len ten historik bude ma\u0165 dar rozd\u00facha\u0165 v minulosti iskru n\u00e1deje, ktor\u00fd je pevne presved\u010den\u00fd o tom, \u017ee ani m\u0155tvi nebud\u00fa v bezpe\u010d\u00ed pred nepriate\u013eom, ak zv\u00ed\u0165az\u00ed.\u201cWalter Benjamin, T\u00e9zy k filozofii dej\u00edn, T\u00e9za VI. \u201eJednou z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch v\u00fdziev pre kritick\u00fd, pokrokov\u00fd, emancipovan\u00fd z\u00e1padoeur\u00f3psky subjekt (\u2026) je vedie\u0165, kedy sklapn\u00fa\u0165 a \u010daka\u0165. Nie v mene kult\u00farneho relativizmu alebo politickej pasivity, ale v mene ka\u017edodennej etiky po\u010d\u00favania. M\u00e1m na mysli v\u0161etky tie situ\u00e1cie, v ktor\u00fdch ak\u00fdko\u013evek pokus o otvoren\u00fd kritick\u00fd dial\u00f3g znamenal \u2013 \u2192<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":5,"featured_media":731,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-730","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-uncategorized"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cenavj.cz\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/730","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cenavj.cz\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cenavj.cz\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cenavj.cz\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/5"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cenavj.cz\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=730"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.cenavj.cz\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/730\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":738,"href":"https:\/\/www.cenavj.cz\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/730\/revisions\/738"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cenavj.cz\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/731"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cenavj.cz\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=730"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cenavj.cz\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=730"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cenavj.cz\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=730"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
<\/em>
Walter Benjamin, T\u00e9zy k filozofii dej\u00edn<\/em>, T\u00e9za VI.<\/p>\n\n\n\n
<\/em>
Tirdad Zolghadr: Traction
<\/em><\/p>\n\n\n\n
Smr\u0165 umeleckej kritiky je radik\u00e1lny a nie nezauj\u00edmav\u00fd n\u00e1vrh, v ktorom sa s Michalom Novotn\u00fdm stoto\u017e\u0148ujem, ale z celkom in\u00fdch d\u00f4vodov a s diametr\u00e1lne odli\u0161nou v\u00edziou toho, kam by t\u00e1to smr\u0165 mala vy\u00fasti\u0165. Tento n\u00e1\u0161 prekvapiv\u00fd \u201eprienik v nedorozumen\u00ed\u201c som si uvedomila v\u010faka pr\u00edkladu, ktor\u00fd Novotn\u00fd letmo zmie\u0148uje vo svojom texte. Kame\u0148om \u00farazu (nielen textu, ale na\u0161ich dvoch pozicional\u00edt), je pre m\u0148a sp\u00f4sob, ak\u00fdm sa v texte odvol\u00e1va na Pierra Bourdieua: \u201ePokrytectv\u00ed je, jak psal Pierre Bourdieu, \u201achv\u00e1lou ctnosti\u2018. D\u011bl\u00e1 ji\u017e tak t\u011b\u017ek\u00fd \u017eivot v\u0161em snaz\u0161\u00edm.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Umeleck\u00e1 kritika takisto m\u00f4\u017ee by\u0165 n\u00e1strojom pokryteckej legitimiz\u00e1cie moci v tom zmysle, \u017ee preber\u00e1 a reprodukuje kateg\u00f3rie vy\u0161\u0161\u00edch spolo\u010densk\u00fdch tried (dobr\u00fd vkus, dobr\u00e9 sp\u00f4soby a pod.) ako prirodzene nadraden\u00e9 vkusu ni\u017e\u0161\u00edch tried. Smr\u0165 umeleckej kritiky v bourdieuovskom zmysle by teda znamenala koniec feti\u0161iz\u00e1cie bur\u017eo\u00e1znych cnost\u00ed. Tak\u00fato smr\u0165 kritiky v\u00edtam. Tr\u00fafam si v\u0161ak tvrdi\u0165, \u017ee n\u00e1vrh, po ktorom by sa in\u0161tit\u00facie v poz\u00edcii moci stali im\u00fannymi vo\u010di negat\u00edvnej kritike, je v pr\u00edkrom rozpore nielen s uveden\u00fdm cit\u00e1tom, ale aj s podstatou myslenia a odkazu Pierra Bourdieua ako tak\u00fdmi.<\/p>\n\n\n\n
Argument\u00e1cia smeruj\u00faca k \u0161pecifik\u00e1m n\u00e1rodnej povahy je z antropologick\u00e9ho h\u013eadiska vysoko problematick\u00e1, ale \u010do je najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie \u2013 odkl\u00e1\u0148a pozornos\u0165 od konkr\u00e9tnych materi\u00e1lnych, in\u0161titucion\u00e1lnych, syst\u00e9mov\u00fdch probl\u00e9mov a nerovnost\u00ed k abstraktn\u00e9mu kolekt\u00edvnemu vinn\u00edkovi. Uveden\u00e1 pas\u00e1\u017e je u\u017e explicitnou obhajobou autor\u00edt a v\u00fdzvou na ich (nekritick\u00e9?) re\u0161pektovanie. Tak\u00e9to pon\u00edmanie n\u00e1rodnej sebareflexie nie je nezaujat\u00e9 (\u010d\u00edm znovu nar\u00e1\u017eame na Pierra Bourdieua a jeho anal\u00fdzu \u201estrat\u00e9gi\u00ed nezi\u0161tnosti\u201c), preto\u017ee vedie k habitualiz\u00e1cii mocensk\u00fdch poz\u00edcii a status quo.
Paralelne s uveden\u00fdmi projekciami necnost\u00ed kladie v texte Michal Novotn\u00fd \u00fastredn\u00fd d\u00f4raz na spolupr\u00e1cu, prajnos\u0165, spolupatri\u010dnos\u0165. To s\u00fa hodnoty, ktor\u00e9 je \u0165a\u017ek\u00e9 rozporova\u0165 a skuto\u010dne m\u00f4\u017eu by\u0165 emancipa\u010dn\u00fdm n\u00e1strojom, ak s\u00fa aplikovan\u00e9 zdola a spravodlivo. Ak s\u00fa v\u0161ak vy\u017eadovan\u00e9 z poz\u00edcie predstavite\u013eov a predstaviteliek moci, ako prevencia \u010di diskredit\u00e1cia kritick\u00fdch hlasov, potom s\u00fa uk\u00e1\u017ekov\u00fdm pr\u00edkladom \u201edisciplin\u00e1cie skrz cnosti\u201c. In\u00fdm pr\u00edkladom takejto disciplin\u00e1cie a pacifik\u00e1cie, napr. v oblasti hnut\u00ed rezistencie, je neust\u00e1ly apel na \u201eslu\u0161nos\u0165\u201c.<\/p>\n\n\n\n
Takmer v\u017edy by bolo komfortnej\u0161ie \u0161etri\u0165 pot, slzy a \u010das. Umeleck\u00e1 kritika je pritom ve\u013emi \u00fazko \u0161pecializovan\u00fdm typom spotreby energie. T\u00e1to energia je vyplytvan\u00e1, ak je jej cie\u013eom narcistick\u00e9 predv\u00e1dzanie sa v priestore, ktor\u00fd sami a samy kon\u0161truujeme. V lep\u0161om pr\u00edpade m\u00f4\u017ee by\u0165 spotrebovan\u00e1 ako prejav starostlivosti a vzdorovania konformizmu, aj za cenu h\u00e1dania sa o tom, pre\u010do sme rozh\u00e1dan\u00ed a ako z toho von.
<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"